Jedinečný design, kombinace více recyklovaných materiálů, barevná kombinace a hravé zpracování. Tereza Horičková, vítězka v kategorii Recyklovaný plast/Druhý život automobilu ve svém projektu Sida propojuje sourodé prvky. „Vznikla tu akási absurdnosť toho, že aj zdanlivo industriálny a surový plastový odpad z nárazníku môže vyústiť do niečoho nežného a hravého,“ popisuje svoji tvorbu. Plast nevnímá jako laciný materiál nízké kvality, ba naopak obdivuje jeho širokou škálu možností, které jeho zpracování nabízí. Proto v jejích rukou vznikl projekt Sida z recyklovaného plastu a bezpečnostních pásů

Jak vzpomíná na svou cestu v loňské výzvě a jak se poprala s podmínkou využít minimálně 95% recyklovaného materiálu? To vše se můžete dočíst v rozvohoru s Terezou Horičkovou.

Terezo, co tě vedlo se přihlásit do loňské výzvy Reborn Design 2022?

V podstate som sa o tejto výzve dozvedela prostredníctvom školského zadania. Vždy máme na výber viacero zadaní a občas je ťažké sa rozhodnúť, no tentokrát bol výber jasný. Z tejto súťaže som bola nadchnutá, pretože téma ekológie mi bola vždy blízka a možnosť vytvoriť niečo zmysluplné a inovatívne, čo nezostane iba na papieri, motivuje každého študenta.

Proč sis vybrala zrovna kategorii Recyklovaný plast/Druhý život automobilu?

Plast pravdepodobne tvorí najakútnejší odpadový problém pre ľudstvo, ktorý je potrebné urýchlene riešiť. Preto som pociťovala vnútornú potrebu prispieť svojim nápadom, ktorý by mohol aspoň v určitej miere pomôcť využiť recykláciu plastu zmysluplne. Ale pravdupovediac som pracovala s návrhmi pomaly v každej kategórií, až postupnou selekciou a konzultáciami sme z možných návrhov vybrali návrh z plastu. Mám rozpracované viaceré koncepty, ktoré raz možno uzrú svetlo sveta.

Jak se ti s tímto matriálem pracovalo? V čem si viděla jeho výhody či nevýhody?

Ľudia majú v dnešnej dobe vo všeobecnosti s plastom trochu problém, pretože éra konzumu z neho spravila lacný materiál nízkej kvality. Ja si naopak všímam jeho dobrých vlastností ako je možnosť jednoduchého tvarovania, dobré mechanické vlastnosti a rôznorodá farebnosť. Pri správnom použití môže slúžiť dlhé roky bez straty estetických a funkčných vlastností. Ja som využila doskové polotovary, ktoré v podstate nevyžadujú žiadnu náročnú technológiu okrem lisu, ktorý v čase minuloročnej súťaže ešte Lavaris nemal k dispozícií. To sa ale zmenilo, takže sa teším až ho otestujem.

Kde jsi našla inspiraci pro svůj projekt? Jak tě napadl multifunkční hrací prvek Sida?

Mojim zámerom bolo vytvorenie prvku ktorý budú ľudia, v mojom prípade deti, rady používať a bude ich to baviť. Pôvodne malo ísť o húpací prvok do exteriéru pre dospelých, no postupne sa to pretransformovalo do menšieho merítka. Vznikla tu akási absurdnosť toho, že aj zdanlivo industriálny a surový plastový odpad z nárazníku môže vyústiť do niečoho nežného a hravého. V tomto prípade išlo o zmetky z výroby, takže tento plast bol nepoznačený špinou a splodinami z vozovky. Okrem toho recyklovaný plast má veľmi zaujímavé farebné možnosti a baví ma na ňom to, že každý kúsok je jedinečný, ako je aj každý človek.

Jak probíhala samotná tvorba tvého projektu? Kdo byl tvůj mentor a jak a v čem ti pomáhal?

Myslím, že celý proces bol tak kvalitný, pretože do neho bolo zapojených množstvo ľudí s plným nasadením a s motiváciou. Firma Lavaris a jednotliví odborníci z workshopov boli neskutočne ochotní a zabezpečili nám podnetné prostredie na tvorenie. Bolo skvelé, že všetok materiál sme si mohli „ošahat“ a mali sme voľné ruky aj pri experimentovaní. Na mojom projekte má veľkú zásluhu Elias Karraa, ktorý mi vybavil obrovskú hromadu odrezkov bezpečnostných pásov, ktoré som použila na výplet húpačky, taktiež mi u truhlárov zabezpečil vyrezanie tvaru Sidy, odporučil mi veľa kontaktov, mohla by som menovať ďalej...

Samozrejme tu boli moji vedúci ateliéru s ktorými sme neúnavne preberali jednotlivé možnosti a koncepty. Možno to bolo aj tým, že minulý ročník súťaže bol prvý, nikto nevedel predurčiť čo sa bude diať, ale tá vlna entuziazmu, ktorá proces sprevádzala, ma veľmi motivovala a spomínam na to s úsmevom.

Pomohla ti účast a následná výhra v soutěži s rozjetím dalších nových projektů?

Tento rok sa venujem návrhu bakalárskej práce, ktorá sa tentoraz priamo nedotýka ekodesignu a snažím sa tomu venovať naplno. To ale neznamená, že som túto tému opustila natrvalo. Zatiaľ sa vzdelávam teoreticky, aby som mohla tvoriť design so skutočne udržateľnými hodnotami. Určite plánujem Sidu trošku doladiť a rozbehnúť projekt pre škôlky, kde si deti samé vyzbierajú plast na zrecyklovanie, ktorý následne spracujeme. Deti sa teda budú v škôlke hrať s húpačkou, na ktorú si samé vyzbierali materiál. Myslím si, že je potrebné vzdelávať už odmalička a ako inak to robiť u detí, ako prostredníctvom hry.

Podmínkou navržených produktů je využití minimálně 95 % recyklovaného materiálu, atraktivita pro spotřebitele a ekonomická udržitelnost. Mohli jsme slyšet názor od ostatních výherců, jak jsi se k tomuto postavila ty?

Bola som vďačná za tieto „piliere“, ktoré nás motivovali myslieť na aspekty, na ktoré pri bežných školských zadaniach bohužiaľ príliš nekladieme dôraz. Ako vtedajšia druháčka som považovala túto súťaž za svoj prvý stret s ekodesignom. V dnešnej dobe rapídne narastá popularita tohto výrazu, avšak málokto vie, aké množstvo hľadísk by mal dobrý udržateľný produkt sledovať. Kto by mal o to záujem, LCA metóda je dobrým začiatkom. Je veľmi náročné vytvoriť produkt ktorý dokonale splní všetky podmienky, vždy je kde pridať či odobrať. To, aby bol produkt ľuďmi chcený, či už ekonomicky, eticky, vizuálne a funkčne by malo designérovi aspoň periférne znieť v hlave od začiatku navrhovania, ak sú jeho úmyslami posunúť produkt až do výroby. Uspokojiť všetky kategórie je ale náročné a ja som bola a stále som začiatočník, takže vidím, že občas nevidím.

Na jakou část výzvy ráda vzpomínáš?

Veľmi som si užila jednotlivé workshopy, kde nás zoznamovali s problematikou cirkulárnej ekonomiky, nakladania s odpadmi a jednotlivými materiálmi. Taktiež rada spomínam na to odhodlanie s ktorým sme sa všetci v tejto súťaži stretli. Keď vidím kam súťaž postúpila tento rok, musím len poďakovať všetkým zapojeným organizátorom, pretože ich vízia vybudovať v Česku niečo zmysluplné v mnoho ohľadoch je skvelá.

Proč je pro tebe důležité přemýšlet o udržitelném ekodesignu?

Navrhovať ekologický design je v dnešnej dobe nutná potreba. A design je od toho, aby vychádzal z potrieb. Nemôžeme byť sebeckí a neustále myslieť len na tie naše, pretože žijeme na planéte, ktorá ich má taktiež veľa a sú omnoho podstatnejšie. Vyčerpávanie prírodných zdrojov, znečisťovanie a celkový konzum medzi ne určite nepatria. To sú veci o ktorých sa aspoň začína hovoriť. O čom sa len šeptá je to, že zmeniť by sa mal náš postoj. Ekodesign pre mňa znamená okrem fyzických prostriedkov a procesov hlavne etický postoj k veciam. Myslím si, že by sme si mali vedieť vážiť každú vec, ktorú vlastníme a patrične sa k nej chovať. Chovať sa k nej šetrne, využívať ju čo najdlhšie a ak sa pokazí, snažiť sa ju opraviť, upcyklovať alebo správne zrecyklovať. Naopak ľudia, ktorí pracujú v procese tvorby produktov by mali túto úlohu brať zodpovedne a dobre zvážiť, čo na trh posunú. Takže ako sa hovorí, musíme začať od nás. A to je môj postoj a výzva zároveň.

Co bys vzkázala účastníkům v letošním ročníku soutěže?

Prajem všetkým účastníkom veľa nápadov... alebo skôr jeden kvalitný. A taktiež málo strachu experimentovať. Priestor na to určite je, takže to určite treba využiť. Ak sa to aj nevydarí, myslím si že si určite z toho odnesiete minimálne super skúsenosť a kopec nových poznatkov, ako som si odniesla ja.

Veľa šťastia.